Plná moc na zastupovanie

Fyzické a právnické osoby môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu. Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

O zmluvné zastúpenie ide v prípade, ak je určitá osoba oprávnená zastupovať fyzickú alebo právnickú osobu na základe dohody o plnomocenstve. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorý týmto poveruje splnomocnenca, aby v jeho mene a na jeho účet spravil právny úkon s treťou osobou. Plnomocenstvo je prípustné pri každom ľudskom konaní, ktorého právny význam závisí od prejavu konajúceho. V niektorých prípadoch je však zákonne ustanovené, že právny úkon musí urobiť fyzická osoba výlučne osobne.

Poznáme viacero druhov plnomocenstiev a to:

- generálne plnomocenstvo (splnomocňuje na všetky druhy právnych úkonov)
- špeciálne plnomocenstvo (splnomocňuje na určitý druh právnych úkonov)
- osobitné plnomocenstvo (splnomocňuje na jednotlivý právny úkon)

Plnomocenstvo musí zodpovedať náležitostiam predpísaným pre platný právny úkon.

Občiansky zákonník v zásade pre plnomocenstvo osobitú formu. V zmysle §31 od. 4 však ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Písomná forma sa vyžaduje aj v niektorých ďalších prípadoch upravených osobitnými právnymi predpismi.